Jedného dňa sa možno naše stavby zaobídu bez miešačiek – ale tak skoro to nebude. Vzhľadom na to koľko kľúčovej roboty tieto prístroje odvedú, sú docela lacné. A vydržia vám dlhé roky.

Na kúsok podlahy alebo malý múrik si zarobíte maltu či betón aj ručne. Pri väčšom množstve sa už bez miešačky prakticky nezaobídete – a murárska partia by nemala byť spomaľovaná napríklad príliš malou „chalupárskou“ miešačkou, lebo sa to môže dosť predražiť. Na čo teda dávať pozor pri kúpe?

Zvyčajne hlavný parameter je objem bubna – často medzi 120 a 260 litrami, no môžu byť aj iné. Čím viac materiálu je v jednej dávke, tým viac a dôkladnejšie sa musí premiešavať. Maximálnu uvádzanú kapacitu nikdy nenaplníte úplne – a bolo by nepraktické sa o to snažiť. Zmes vnútri môže mať rôznu konzistenciu alebo lepivosť – iné sú vápenné malty a iné viac cementové. Najviac stroj zaťažia veľké kamene pri hrubých betónoch. Aké značky kupovať? Dobré sú napríklad Atika, Lescha, Belle alebo Diem.

Stavebné miešačky sa môžu líšiť aj spôsobom vyprádzňovania bubna (sklopením bubna, vyklopením hradla apod.), ale možno dôležitejší je motor – 220 voltovú zástrčku nájde každý (jednofázové motory), ale trojfázové 380 voltové miešačky sú zase výkonnejšie a treba k nim väčšinou zvláštnu predlžovačku. Samozrejme, sú aj miešačky na benzín a naftu, ale sú až tak rozšírené. Miešačky mávajú často kolieska a úchyty na manipuláciu. Môže byť problém prejsť s miešačkou malou bránkou, rozmery a cestu, aj polohu a bezpečnosť si treba dopredu premyslieť.

Výkon miešačky sa môže udávať aj v kilowattoch – napr. medzi 600 a 1200 kW prístrojmi je veľký rozdiel. Tá slabšia bude musieť pracovať dlhšie. Maltu sa neodporúča miešať kratšie ako 2 minúty, aj keď možno pri časovom sklze sa to robí. V zime v mrazoch sa musí miešať ešte dlhšie, aspoň o štvrtinu času dlhšie ako v lete.

Mimochodom, nie všetko do miešačky patrí. Dnes je na trhu obrovské množstvo materiálov, okrem rôznych rýchlotuhnúcich cementov a klébrov sú rôzne asfaltové alebo živicové hmoty, ktoré môžete byť v pokušení nasypať do miešačky. Na niečo je však lepšie ručné miešadlo a povedzme klasické vedro alebo fúrik – pretože by ste už miešačku nemuseli vyčistiť.

Zaujímavé je, že pri kúpe z druhej ruky neprekáža istá miera hrzde – je to skrátka stroj, ktorý sa nedá dobre natrieť farbou pri tom ťažkom mechanickom namáhaní. Hobby miešačky, ktoré majú niektoré časti z plastu vydržia oveľa menej ako kompletne oceľové masívne miešačky.