Slovenskí študenti v číslach
Na Slovensku je okolo 225 tisíc vysokoškolských študentov. Asi 90 tisíc pritom študuje diaľkovo. Toto číslo sa medziročne mení len mierne, ustálilo sa po rapídnom zvyšovaní, ktoré prišlo po nežnej revolúcii a krajina sa snažila vyrovnať podielom vysokoškolákov medzi obyvateľstvom západným štátom. Prinieslo to so sebou niektoré negatívne javy (hlavne ekonomického rázu), ale aj pozitívny pohyb v spoločnosti.
Ročne ukončuje štúdium asi 60 tisíc študentov, viac je držiteľov prvostupňového diplomu. Doktorantov ročne vychováme u nás zhruba 1500. (Vychádzame z údajov za rok 2009).
Najmä stredoškoláci posielajú ročne okolo 150 tisíc prihlášok na školy a asi polovica je prijatá. Keďže veľa študentov si však pre istotu dáva prihlášku na viac vysokých škôl, nakoniec uspeje až 80 percent uchádzačov. Okolo tretiny z nich sa ale nezapíše. Naše školstvo navštevujú aj cudzinci, nie však v takej miere ako na západe.
Máme 20 univerzít, 3 štátne vysoké školy a 10 súkromných vzdelávacích inštitúcií. Najmohutnejšie sa tradične javí Univerzita Komenského v Bratislave, ktorá máva okolo 35 tisíc študentov dokopy. Podľa Akademickej ratingovej a rankingovej agentúry, ktorá u nás hodnotí kvalitu vysokého školstva, si však dobre vedú aj školy s menším počtom fakúlt. Kvalita škôl je u nás veľmi podobná, zatiaľ sa však ani jednej nepodarilo preraziť do uznávaných svetových rebríčkov. Svoje pobočky u nás majú už i niektoré české vzdelávacie ustanovizne.
Problémy nášho školstva sú všeobecne známe. Na vysoké školy nejde toľko percent peňazí z HDP krajiny ako vo vyspelejších krajinách, podfinancovaný je u nás výskum, máme málo odborníkov, ktorí sú málo známi vo svete (určite sa však nájdu svetlé výnimky), naši študenti sú menej mobilní, na jedného žiaka pripadá málo učiteľov a podobne. Napriek tomu si naše univerzity dokážu držať svoj štandard a spolupracovať s mnohými zahraničnými partnermi.
Výsledky výskumu občianskej a politickej participácie študentov vo veku 18 – 23 rokov
Na vzorke 965 študentov vytvorila Katedra politológie na UCM v Trnave pod vedením profesora L. Macháčka prieskum, v ktorom sa 21 percent opýtaných mladých vyjadrilo, že takmer určite pôjdu voliť poslancov do Európskeho parlamentu. Bolo to o niečo viac ako skeptickejší prieskum komerčnej agentúry Focus (14 %), ale menej ako v údajoch Eurobarometru (31 %). Analýzu je možné voľne si stiahnuť z internetu, vzťahuje sa k roku 2009.
Zaujímavé je, že v podľa tohto istého prieskumu vyšlo, že najpopulárnejšie voľby sú prezidentské, nasledované národnými parlamentnými voľbami. Najmenej sa študentí starajú o voľby do VÚC hoci práve cez kraje prúdi veľké množstvo peňazí z eurofondov. Na komunálne voľby sa anketári nepýtali. Okrem iného z odpovedí vyplynulo aj to, že pri výbere kandidátov ovplyvňuje mladých najmä televízia.
Súčasťou práce je aj informácia o súťažiach pre stredoškolákoch a improvizovaných zasadnutiach Európskeho parlamentu pre študentov na univerzitách – teda gro celého projektu. Mimochodom, z analýzy vyplýva aj fakt, že slovenskí študenti pomerne dosť dôverujú európskym inštitúciám. Asi tretina opýtaných návštevníkov škôd sa vyjadrila, že úloha Európskeho parlamentu za posledných 10 rokov stúpla. Tretina sa však k problému nevedela vyjadriť. Mladí pomerne dobre poznali základné mechanizmy v únii, ale pri niektorých detailnejších otázkach sa potrápili – napríklad či Európsky parlament naozaj dokáže ovplyvniť ceny leteniek alebo ceny roamingových volaní v Európe.
Na konci výskumu je položená možno nenápadná, ale v budúcnosti hádam kľúčová záležitosť. Až 42 % študentov uviedlo, že by šli voliť ak by to bolo možné cez mobil či internet.