Základné údaje o Európskom spoločenstve

Zasadanie Európskeho parlamentuEurópska únia je dobrovoľný zväzok 27 štátov, kde žije takmer 500 miliónov ľudí. Naposledy do spoločenstva vstúpili nové štáty v roku 2007. Najdôležitejším zakladajúcim dokumentov je Maastrichstská zmluva z roku 1992, v ktorej sa spečatilo dlhoročné mierové úsilie európskych štátov po Druhej svetovej vojne.

 

Pôvodným zmyslom predchodcu Európskej únie bolo uľahčenie obchodovania s uhlím a oceľovu. Vtedy ale Slovensko patrilo ešte k východnému bloku, oficiálne v nepriateľskom postoji voči západným štátom. Po páde socialistických štátnych zriadení vo východnej Európe nastúpili krajiny na starom kontinente na cestu zbližovania sa a vzájomnej spolupráce.

Jedným z hlavných princípov Európskej únie je prenášanie kompetencií členských štátov na spoločné európske inštitúcie. Žiadna organizácia únie ale nemá právomoc vyššiu ako štát. Cieľmi Európskej únie je hospodársky blahobyt, zdravé životné prostredie, bezpečnosť svojich občanov a dobré vzťahy s inými krajinami. Spoločenstvo rieši veľa spoločných kapitol – menovú úniu, životaschopné poľnohospodárstvo a tak ďalej.

Základné inštitúcie EÚ

Rada Európskej únie – je najdôležitejší orgán. Jednotlivé štáty tu zastupujú ministri svojich krajín. Rokujú v Bruseli alebo v Luxemburgu. O bežných veciach rozhodujú bežným alebo dvojtretinovým hlasovaním. Pri veciach spravodlivosti, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti sa vyžaduje jednomyseľný názor.

Európsky parlament – má trochu iné poslanie ako jednotlivé národné parlamenty, je poradný orgán. Veľmi dôležitou funkciou je kontrola Európskej komisie. Vyjadruje sa k tvorbe zákonov, jeho súhlas je potrebný na uzavretie medzinárodných zmlúv či prístup nových krajín do spoločenstva. Poslanci sú volení na 5 rokov a smú sa združovať do klubov. Zasadajú v Bruseli, Luxemburgu a Štrasburgu.

Európska komisia – je výkonný orgán. Komisári majú povinnosť dbať na dobro únie ako celku. Vypracovávajú zákony, Európska centrálna bankanávrhy rozpočtov, môžu byť poverení vyjednávať so zástupcami tretích krajín. Každá krajina deleguje jedného komisára, preto ich je 27. Pri hlasovaní rozhodujú prostou väčšinou.

Európska rada – preklad názvu tejto inštitúcie je trochu mätúci, ide o úplne iný orgán ako vyššie spomínaná Rada Európskej únie. Má najvyššie rozhodovacie právo, zasadá dva-krát do roka. Skladá sa výhradne z hláv štátov a predsedov vlád, ktorí určujú celkové smerovanie Európskej únie.

Európska centrálna banka – od roku 1998 sídli vo Frankfurte nad Mohanom, je následnou inštitúciou po Európskom menovom inštitúte. Má zodpovednosť a finančné páky na udržiavanie zodpovednej a stabilnej menovej politiky. Základným kapitálom je 5 miliárd eur, akcie môžu vlastniť len členské štáty únie. S podielmi sa nedá obchodovať.

Súdny dvor Európskej únie – rozdeľuje sa na niekoľko ďaľších súdnych inštitúcií. Rozhoduje len v prípade priamych žalôb v súvislosti so zakladajúcimi listinami Európskej únie či ďaľších dokumentov. Môže rozhodnúť o reštriktívnom opatrení voči členskému štátu. Každý štát má jedného sudcu.

Európsky ombudsman – verejného ochrancu práv menuje Európsky parlament. Podnet môže podať akýkoľvek subjekt, ktorí sídli na území Európskej únie, ak má pocit, že sa deje u neho zo strany únie neprávosť. Ombudsman sídli v Štrasburgu a jeho vyšetrovanie je nezávislé od iných orgánov Únie, ktoré sú povinné mu poskytnúť potrebné dokumenty.

Hymna Európskej únie

Beethovenova 9. symfónia, majstrovské dielo hodné európskej myšlienkyZa svoj symbol si Európa zvolila časť z 9. symfónie slávneho majstra Ludwiga van Beethovene, ktorý v roku 1823 hudobne skomponoval Schillerovu Ódu na radosť z roku 1785. Hymna je mohutné finále (d moll) z tohto diela.

Hymna nemá byť len pre štáty Európskej únie, ale pre celú Európu, má symbolizovať jej staré tradície a najmä v minulosti často roztrieštenú a boľavú súdržnosť. Schillerov odkaz je jasný – jedného dňa budeme všetci naozajstnými bratmi a nebude rozporov a vojen medzi nami. K výberu tohto diela prispel aj fakt, že Schillerova báseň zľudovela a nebola známa len v bohatších a intelektuálnych kruhoch, ako to vtedy bývalo zvykom. Dokonca si ňou prostí ľudia pripíjali pri slávnostiach. Svojho času bola mimoriadne preberaná, slávni hudobníci sa o nej vyjadrovali aj veľmi negatívne, ale to býva sprievodným javom slávnych počinov, ktoré pozná úplne každý.

Do slovenčiny ju preložil ostrieľaný básnik Ľubomír Feldek. Jedným z najznámejších upravovateľov novodobej podoby skladby je slávny dirigent Herbert von Karajan. Je možné, že chorálové časti boli pôvodne zložené pre hudobné nástroje a nie ľudský spev. O to ťažšie a obdivuhodnejšie pôsobí každé podarené spracovanie. Pôvodný záznam partitúry symfónie má takmer 600 strán a na aukcii ho vydražil neznámy kupec za 2,13 milióna libier. Posledná chórová strofa znie:

V pevnom kruhu, v bratskom cite
sľúbte si na svoju česť
pred Bohom nad klenbou hviezd,
že sa nikdy nezradíte!