Kedysi – pred pár desaťročiami – bol azbest mimoriadne úspešný materiál. Bol takmer na každej stavbe. Používal sa ako predchodca sádrokartónu, ako strešná krytina, mal výborné izolačné vlastnosti, mohol sa používať ako obklad, ako priečky, na vzduchotechniku, ako protipožiarna bariéra, či jednoducho dať azbestovú dosku medzi sporák a linku, aby teplo neničilo kuchynské zariadenie.

Problém nastal, že časom sa z azbestu uvoľňujú do vzduchu mikrovlákna – pri mechanickej manipulácii alebo jednoducho opotrebovávaním časom. Toxické účinky azbestu boli najviditeľnejšie vo fabrikách, kde sa s ním hromadne pracovalo – veľa robotníkov malo vážne respiračné problémy, problémy s pohrudnicou a dokonca aj rakovinu. Problém predstavuje aj to, že azbest prirodzene koroduje – odstránenie azbestu treba vykonať veľmi opatrne a mimo ľudí.

Zistilo sa, že azbest je nebezpečný – a časom sa pristúpilo k jeho úplnemu zákazu. Problém je, že je ho ešte na svete veľa. Dá sa síce recyklovať na neškodnejšie materiály, ale väčšinou ho musíte odstrániť odborne (niekedy svojpomocne, ale likvidácia azbestu sa odporúča zveriť odborníkom). Manipulácia s azbestom podlieha najvyššej hygienickej kontrole (zvyčajne reprezentovanú regionálnym hygienickým úradom) a sú na to stanovené zákony a pravidlá, ktoré treba rešpektovať.

V minulosti sa azbest používal aj v cemente, azbestové dlaždice sa zapúšťali do betónu, z azbestu boli podlahy, tenké priečky, či dokonca maľovka. Ak vlastníte nehnuteľnosť spred osemdesiatych rokov, určite by ste si mali všímať charakteristcké šedé objekty (ako na obrázku). Ak zistíte, že ho máte doma, neodstraňujte ho sami, poraďte sa s odborníkmi, hlavne s ním nemanipulujte, takže sa z neho „neprášia“ spomínané vlákna.

Nuž a nakoniec po odbornej pomoci vám pomôže upratovacia firma, pretože všetko treba vyčistiť a dať do dobrého zdravého stavu.