Ako na seminárku tak, aby ste pri nej nestrávili celú mladosť

Seminárna práca výskum

Seminárne práce nie sú vôbec nutné zlo, ako sa môže domnievať študent, ktorý práve dostal zadanie na najväčší počet vypracovaných strán vo svojom živote. Naopak, v školskom systéme sú veľmi užitočné. A aby sa práca nezvrhla v akademickú pasovačku, povedzme si pár trikov ako na to:

  1. Neodkladajte. Ak viete päťkrát rýchlo za sebou vysloviť slovo “prokrastinácia”, určite ste už dobre zoznámili s týmto kladivom na tvorivých študentov. Samotná lenivosť vás dokáže zamestnať viac ako seminárna práca. Tí, čo sa do práce pustia bez odkladov a pozitívne naladení už vedia, že lepšia metóda neexistuje. Jednoducho – nenechávajte si to na poslednú chvíľu. Inak tým utrpí úroveň práce aj váš voľný čas.
  2. Ujasnite si tému. Zadaná problematika môže byť občas zaludná a pri písaní sa môžete nedvojak odchýliť od pôvodného zámeru – ani neviete ako. Stručná osnova na začiatku (s okruhmi problémov alebo kapitolami) je teda dobrá pomôcka. Od témy sa často ochyľujú študenti, ktorí sa nazdávajú, že majú málo materiálu a potrebujú vyplniť priestor. Je to chyba, pri každom odseku jednoducho myslite na to ako to súvisí s témou.
  3. Myslite na prínos práce. Áno, aj seminárka by mala mať nejaký spoločenský prínos, akokoľvek sa vám to môže zdať v danej chvíli nemiestne. Aj vy môžete prísť s novým náhľadom na problematiku, priniesť nové fakty a myšlienky, niečo nad čím sa čítajúci učiteľ zamyslí. Hlavne u tých dôležitejších a rozsiahlejších prác by ste nemali uspokojiť s tým, že vaša úloha patrí do šuplíka. Ak sa vám podarí pracovať v odbore, ktorý vyštudujete, budete si často spomínať na svoje vedomosti a vtedy budete radi, ak vaše študentské časy mali aj praktický rozmer.
  4. Pocity nechajte bokom. Snažte sa o objektivitu. Každý človek je subjekt a objektivitu najlepšie získa pohľadom z viacerých uhlov, citovaním rôznych zdrojov. Emócie nemajú v práci čo hľadať. Volíte analytický postup, pracujete iba s overenými faktami. Vyhýbate sa všeobecným a vágnym vyhláseniam. Tak má vaša práca úroveň hodnú univerzitného vzdelania.
  5. Nezdržiavajte sa detailami. Samozrejme, detaily sú dôležité a na nich vidno hĺbku vášho záujmu. Čo vás však pri práci dokáže najviac zdržať? Ak sa zavŕtate do nejakej nepodstatnej čiastkovej informácie, ktorá nemá pre prácu až taký význam, no vy pri nej strávite pomaly viac času ako pri vypracovaní zvyšku hlavnej práce. Ak to nejde, nechajte to tak, pretože náš detail by evidentne vyšiel na samostatnú prácu.
  6. Dobré zdroje majú cenu zlata. Práve podľa použitých zdrojov a citácií sa rozpozná kvalita autora. Ten, čo sa opiera iba o wikipédiu, alebo kopíruje obsiahle pasáže z jednej knihy, bude v očiach pedagógov za lenivca, čo si zľahčuje prácu. Zdrojov potrebujete viac, ale nemôžete nimi nahrádzať svoju prácu, pracujte s nimi citlivo. A nemusia to byť len knihy, odborné časopisy… môžu to byť pokojne aj živí ľudia, alebo akýkoľvek iný zdroj (fundovaný), ktorý sa vám podarí zohnať.
  7. Forma a gramatika sú tretina úspechu. Obal predáva. Seminárna práca je na tom rovnako. Formálna úprava doslova hovorí hodnotiacemu pedagógovi ako ste si na práci dali záležať. A práve študenti, ktorí sa popasovali s témou a už im neostal čas na grafickú úpravu a opravu chýb, sa pripravia o dôležité body.
  8. Záver je dôležitý. Možno najdôležitejší z celej práce. Ide o stručné a výstižné zhrnutie, nie opakovanie už prežutých myšlienok. Mal by byť napísaný tak, aby človek nemusel čítať celú seminárku a aj tak si vedel urobiť obrázok z práce. Záver obsahuje vašu mienku, ktorá vyplynula z celej problematiky. Pred jeho písaním si dajte dlhšiu pauzu, oddýchnite si a až potom to celé dôstojne ukončite.