Prečo muži hrajú viac ako ženy

Gambleri

Muži hrajú oveľa častejšie ako ženy, sú ochotní do hry vraziť viac peňazí a podstupujú väčšie riziko. 

Samozrejme, ako prvé nám napadne – veď je to tak už od staroveku, čiže je to dané kultúrou, tradíciami a vzťahmi medzi pohlaviami. Väčšinu niekoľko tisíc ročnej histórie mali pohlavia rôzne úlohy a myšlienky rovnosti sa objavili relatívne nedávno. A preto pri hrách, kde sa riskuje, nájdeme viac mužov ako žien.

Pri tejto myšlienke by sme mohli skončiť, ale neskončíme. Tomuto fenoménu sa venujú solídne sociologické výskumy. Napríklad v roku 2008 “zmerali” austrálski výskumníci názory viac ako 15 tisíc dospelých osôb vo Victorii. Výsledky boli veľmi jasné – muži hrajú o peniaze (gemblujú, stávkujú) viac kvôli svojmu sociálnemu statusu a kvôli zábave, ženy tak robia kvôli odstraňovaniu stresu, osamelosti alebo z nudy. Dokonca niektoré účastníčky výskumu uviedli, že hrajú pre charitu.

Ako nám potvrdil tím Casino Recenze, napríklad typický stávkar v ČR minul na tipovanie 6000 českých korún, čo je asi 1500 korún na obyvateľa. Ako inak – muži stávkujú až 3 až 4-krát viac ako ženy, pri lotérii sú však čísla vyrovnané.

Čím vyššie stávky- tým väčšia šanca naraziť na muža. Muži veľmi obľubujú športové stávkovanie, ženy majú rady Bingo alebo lotérie. Podľa tejto štúdie až 1,6 percent mužov mala s hraním problémy, kým ženy o polovicu menej. Výskumníci skonštatovali tiež, že “škodlivému” hraniu podľahnú skôr mladí muží po dvadsiatke, kým u žien je to až vo vysokom veku. Rozdiely sú skrátka veľmi zreteľné.

A prečo je to tak? Jedna teória je biologická. Môže za to testosterón a rozdielne hormóny. Testosterón poháňa mužov k adrenalínovej akcii, preto vraj aj radšej šoférujú alebo preferujú akčné filmy. Štúdií je celá kopa a niektoré dokazujú, že čím viac testosterónu má muž v tele, tým viac zvykne riskovať. Niektoré štúdie zachádzajú až tak ďaleko, že hranie spájajú situáciou na burze, v politike, pri sexuálnych dobrodružstvách a podobne. Čiže muži majú radi akciu, kým ženy hľadajú skôr únik (neplatí to, samozrejme, všeobecne v každom prípade).

Druhá teória vychádza z tradície, ktorú sme načali na začiatku. Hranie o čokoľvek sa považovalo za mužskú kratochvíľu… pretože iných zábaviek skrátka voľakedy nebolo. Preto vojaci v staroveku hrávali kocky a novodobé panstvo sa dokázalo prekartovať až do chudoby. Kto aspoň občas nehral – nebol pokladaný za spoločenského tvora. Dnes už môžeme hrať odkiaľkoľvek na svojich multimediálnych zariadeniach a preto sa dáta do výskumu o obľúbených hrách zbierajú ľahko, napríklad na stránke Casino Recenzie.

Tretia teória hovorí o vzťahoch a problémoch v nich, o naštrbenom rodinnom živote. Je veľmi pravdepodobné, že poznáte nejakého vášnivého hráča, ktorý hrá veľa pretože ho nenapĺňa vzťah s jeho partnerkou. Ani toto neplatí univerzálne, ostatne, poznáme veľa profesionálnych hráčov pokru, ktorí sa chvália príkladným rodinným životom. Problémy so vzťahmi (nestabilita, alkohol, stres, nedostatok podpory) zase štatisticky vyskakujú práve pri ženskej populácii. Skrátka – keď nás nebaví partnerstvo, zabávame sa inak.

Napríklad minulý rok bola vo Viedni predstavená komplexná štúdia, ktorá sa snažila brať do úvahy množstvo faktorov – pôvod a status hráča, biologické dôvody, sociálne skupiny v okolí, historické predsudky (“slušné ženy nehrajú, kým slušní muži môžu”) a tak ďalej a tak ďalej. Pravda bude asi niekde medzi tým všetkým.