Vstup do Európskej únie dokázal zmobilizovať slovenských voličov. Prvý-krát v histórii bolo u nás platné referendum, v ktorom je treba vyše 50-percentnú účasť, aby bolo považované za platné.

Nadšenie z nás však akoby vyprchalo. V prvých voľbách do Euróspkeho parlamentu sa u nás v roku 2004 zúčastnilo len 17 percent oprávnených voličov. Čiže najmenej z celej Európskej únie. Sociológovia predpokladali, že účasť kľúčovej skupiny mladých ľudí (18 až 26 rokov), o ktorých budúcnosť predovšetkým šlo, bola nižšia ako u starších ľudí.

Preto na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave vzniklo podujatie ako zábavnou formou podporiť účasť mladých Slovákov – prvovoličov na veciach verejných. Čiže Študentský európsky parlament alias SEPEU (Student European Parliament).

Koniec koncov, pred prvým úspešným plebiscitom sa spomínalo veľmi často slobodné cestovanie po Európe, či už za vzdelaním, za prácou, alebo poznávaním či zábavou. Vstup do Európskej únie bol z veľkej časti o mladých ľudoch. Preto nemôže byť ľahostajné, ak sa nezaujímajú o spoločnú európsku politiku, nepoznajú svojich politikov, nazdávajú sa, že ich hlas nemá vplyv.

Projekt SEP v televízii

Iba pätina mladých ľudí je rozhodnutá zúčastniť sa volieb do Európskeho parlamentu. Je možné toto číslo zvýšiť? Politológovia si myslia, že mladí by si veľmi dobre mali rozmyslieť, koho voliť.

„Mladí majú záujem aj o iné veci ako politiku – a to je dobre,“  vraví optimisticky garant projektu profesor Ladislav Macháček z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Tiež pripomenul, že mladí ľudia majú väčšiu dôveru v európske inštitúcie ako v domáce národné orgány. Dôverujú im tak ako „bojovne“ naladeným organizáciám ako Greenpeace či Amnesty International. Konflikty s vládnou mocou pri presadzovaní svojich myšlienok sú mladým ľuďom skrátka sympatické.

„Určite by mladí mali mať ale viac informácií o činnosti týchto inštitúcií,“ dodáva profesor Macháček.

Tu si môžete prezrieť skrátenú reportáž z hlavného spravodajstva STV.

Buďte občanmi, nielen obyvateľmi

Hlavné dôvody, ktoré mladí ľudia uvádzajú, prečo neboli voliť svojich zástupcov do Európskej únie sú tieto:

• Nezaujímam sa o politiku.
• Môj hlas nie je dôležitý, nič neovplyvní, nič nezmením.
• Nepoznám žiadneho politika ani jeho prácu.
• Sklamal ma doterajší vývoj.
• V čase volieb mi do toho prišlo niečo iné.

Nuž, jedno je isté. Občanov z vás už nevychováme, toho máte v sebe – ide len a len o vaše presvedčenie a váš osud. Neodhadzujte ľahkovážne svoju budúcnosť. Okrídlený výrok vraví, že nikto sa nerodí občanom, navyše dobrým a zodpovedným,  a žiadny štát nevzniká s demokratickými a správnymi princípmi. Ku všetkému sa treba krvopotne dopracovať. Človek, ktorý sa nezaujíma o verejné dianie, je odsúdený, aby sa ním manipulovalo.

Pojmy občianstvo a politika sa často zamieňajú a splývajú. Byť hrdým a spokojným občanom však neznamená účasť na politike. To, že občianstvo znamená emancipáciu človeka vo vzťahu k štátu a jeho inštitúciám je politologický výklad tohto výrazu. Tento termín však zahŕňa váš život na otcovizni, vaše práva, vaše prostredie, v ktorom žijete a konáte. Dobrý občan neznamená občan poslušný politickej či vládnej moci, dobrý občan sa dožaduje svojich práv, plní si svoje povinnosti, vníma spoločnosť okolo a aktívne ju pretvára.

To znamená, že byť dobrým občanom je mať čisté svedomie najskôr sám voči sebe, potom voči svojej rodine a okoliu a až potom voči štátnym inštitúciám, ktoré tu koniec koncov sú na to, aby nám slúžili. A my tie štátne (a európske) inštitúcie musíme legitímnou cestou ovládať, nájsť si cestu, aby bol náš hlas vypočutý.

Nenechajte sa znechutiť, kráčajte svojou cestou. Pamätajte, že mladí ľudia majú v skutočnosti veľkú moc – napríklad v roku 1998, keď sa občania na Slovensku zomkli, aby odmietli vládu Vladimíra Mečiara. Vtedy 85 % mladých ľudí volilo za zmenu pomerov v krajine a naozaj sa to aj podarilo. O udalostiach v roku 1989, keď sa študentské hnutia postavili na odpor starým poriadkom, nehovoriac.